Čo a kedy je na Veľkú noc Zelený štvrtok? Zvyky a tradície

Zelený štvrtok predznamenáva príchod samotne Veľkej noci.

Aké zvyky sa v tento deň dodržiavajú a prečo utíchajú zvony?

Čo by ste mali jesť a aký novodobý zvyk sa so štvrtkom pred Veľkou nocou spája?

Deň pripomínajúci Ježišovu poslednú večeru je plný kresťanských i svetských tradícií.

Poďme si ich spoločne priblížiť.

Čo je Zelený štvrtok?

V kresťanskom kalendári je Zelený štvrtok posledným štvrtkom pred Veľkou nocou a zároveň súčasťou Svätého týždňa a Veľkonočného tridua.

Čo je Veľkonočné triduum? Ide o tri najdôležitejšie dni Veľkej noci, keď bol Ježiš umučený, pochovaný a potom vzkriesený.

A prečo sa hovorí Zelený štvrtok? Podľa všetkého nemá zelená farba nič pripomínať, jedná sa skôr o skomolenie pôvodného nemeckého názvu „Greindonnerstag“, čo znamenalo „lákavý, plačlivý štvrtok“.

Z Greindonnerstag sa stal Gründonnerstag, pričom grün znamená nemecky zelený, a tak pravdepodobne vznikol Zelený štvrtok.

Existujú ale tiež názory, že označenie vzniklo podľa zelenej farby rúcha, ktoré si obliekal kňaz v kostole, alebo podľa zeleného jedla, ktoré sa v tento deň tradične konzumuje.

Kedy sa oslavuje Zelený štvrtok?

Tento deň má rovnako ako ostatné dni veľkonočného týždňa pohyblivý dátum, ide o štvrtok medzi Škaredou stredou a Veľkým piatkom. Na kedy vychádza Zelený štvrtok v nasledujúcich rokoch?

História

Podľa historických prameňov bol piaty deň Svätého týždňa veľmi významným dňom. Po Ježišovom príchode do Jeruzalema a Judášovej zrade na Škaredú stredu sa v tento deň stali hneď dve dôležité udalosti.

Tou prvou bola Ježišova posledná večera. Jednalo sa o takzvanú Eucharistiu, čo je poďakovanie Bohu. Kristus chcel pri tejto príležitosti zhrnúť svoj doterajší život a vyzval svojich učeníkov, aby pokračovali v jeho stopách a usporadúvali omše.

Pri večeri Ježiš posvätil víno a chlieb a povedal, že chlieb je jeho telo a víno jeho krv. Pohár vína spoločne s chlebom potom podal svojim učeníkom. Tým tiež pri poslednej večeri umyl nohy, čo bol mimoriadny prejav pokory. Potom im prikázal, aby to isté urobili jeden druhému.

Túto udalosť dodnes pripomína slávny obraz Leonarda da Vinciho Posledná večera, ktorý je opradený mnohými legendami.

Druhou udalosťou bolo Ježišovo zajatie, pred ktorým sa ešte stihol pomodliť v Getsemanskej záhrade. Judáš Iškariotský priviedol k Ježišovi dav, aby ho zatkol.

Zvyky a tradície

V tento deň prebiehajú obrady ako v katedrálach, tak vo farských kostoloch. Pri dopoludňajších obradoch sa v katedrálach stretávajú biskupi a obnovujú svoje sľuby. Potom sa svätia oleje (krstné, birmovacie, pri chorobe a poslednom pomazaní).

Okolo roku 1200 prijala cirkev do svojej sústavy aj svätenie vajec. Z Kristovho príkladu sa k Zelenému štvrtku viaže hostina a stredoveký obrad umývania nôh starcom. Zelený štvrtok je deň milosrdenstva a obdarovávania.

Tak, ako Ježiš umyl nohy svojim učeníkom, tak sa ľudia v minulosti obmývali rannou rosou, verili, že ich to ochráni pred chorobami. Na raňajky sa podávajú Judáše napečené na Škaredú stredu.

V tento deň sa radí pracovať na záhrade alebo na poli, rastlinám, ktoré v tento deň zasadíte, údajne neublížia žiadni škodcovia a budú krásne zelené.

Gazdinky, ktoré v tento deň dokončovali veľkonočné upratovanie, tĺkli paličkou o mažiar, aby vyhnali myši a hmyz.

Veľkonočné rapkanie

V tento deň tiež doznievajú kostolné zvony, ktoré potom symbolicky odlietajú do Ríma. Znovu sa zase ozvú až na Bielu sobotu, v medziobdobí sú nahradené rozmanitými hrkacími a klepacími nástrojmi.

Zvyk bol predtým rozšírený po celej republike a rapkanie či hrkanie bolo predovšetkým výsadou chlapcov, ktorým sa hovorilo trakári alebo klapotári.

Tým ale svetské zvyky nekončia. Tradície sa v minulosti líšili v rôznych regiónoch, niekde napríklad bolo zvykom, že sa po dedine naháňal chlapec prezlečený za Judáša a ostatné deti naňho pokrikovali a rámusili mu okolo hlavy rapkáčmi.

Tradičné pokrmy

Aké sa podáva v tento deň hlavné jedlo? Hlavne zelené. Obľúbené sú pokrmy, ktoré obsahujú zelené jarné byliny, napríklad žihľavy, špenát, pažítku a podobne. Verilo sa, že bylinky zaistia človeku po celý rok zdravie. Zo žihľavy sa v tento deň pečie veľkonočná plnka.

Zelené polievky

Tradične sa v tento deň varia aj rozmanité zelené polievky. K najobľúbenejším patrí hrášková, brokolicová alebo špenátová. Recepty na Zelený štvrtok sa ale točia aj okolo kapusty, kelu či póru.

Zelené pivo

Do dnešných dní sa zachovalo hlavne pečenie veľkonočnej plnky, ale naopak pribudol jeden novodobejší zvyk – zelené pivo. Veľa krčiem a reštaurácií na Slovensku ponúka v tento deň sfarbené pivo na zeleno.

Nevšednú farbu zelenému pivu dáva jednak špeciálny svetlý jačmenný slad a jednak bylinný výluh, ktorý obsahuje žihľavu, mätu, medovku alebo zelený jačmeň.

Zelený štvrtok vo svete

Kým niektoré zvyky a tradície, ktoré sa štvrtkom pred Veľkou nocou súvisia, sú spoločné mnohým kresťanským krajinám, napríklad návšteva siedmich kostolov, iné sú špecifické pre určité krajiny či regióny.

Veľká Británia

V Británii je s týmto dňom spojené „Maundy Money“, kedy panovník dáva symbolickú almužnu starším občanom. Táto tradícia siaha až do roku 600, malé strieborné mince, ktoré panovník rozdáva majú rovnakú podobu už od roku 1670.

Bulharsko

Veľkonočné vajíčka sa v Bulharsku tradične farbia na červeno, alebo aspoň prvé maľované vajce, a to vo štvrtok ráno. Prvé červené vajce si potom ľudia trú o čelá a tváre, pretože veria, že im to prinesie zdravie a šťastie.

Švédsko

Švédske deti sa prezliekajú za čarodejnice alebo påskkärringar, chodia od domu k domu a výmenou za sladkosti, veľkonočné vajíčka alebo mince ľuďom prajú šťastnú Veľkú noc.

Mexiko

Katolícka tradícia je v tejto stredoamerickej krajine veľmi silná, v mexických kostoloch sa tak v tento deň často konajú rekonštrukcie poslednej večere Ježiša Krista, ktoré sú hojne navštevované veriacimi aj turistami.