Čo a kedy je na Veľkú noc Biela sobota? Zvyky a tradície

Vďaka predošlému sviatku na Veľký piatok je druhým dňom predĺženého veľkonočného víkendu.

Prečo sa s týmto dňom spája práve biela farba a akú udalosť pripomína?

A čo by ste mali počas Bielej soboty robiť, aby bola Veľká noc oslávená tak, ako sa patrí?

To a ešte oveľa viac vám prezradíme na nasledujúcich riadkoch.

Čo je Biela sobota?

Biela sobota, ktorá sa tiež prezýva Svätá alebo Svetelná, je druhým dňom veľkonočného trídua a zároveň siedmym dňom Svätého týždňa. Ide o deň smútku a rozjímania, ktorý ticho predznamenáva najdôležitejšiu časť Veľkej noci – Zmŕtvychvstanie Pána.

Už večer sa opäť rozoznievajú v kostoloch zvony a prichádzajú oslavy Veľkonočnej vigílie, čo je noc zo soboty na nedeľu, kedy vstal Ježiš z hrobu.

A kde sa vzal názov tohto dňa? Biela farba je znakom čistoty a zároveň farbou rúcha krstencov, ktorí sa pri veľkonočnej vigílii alebo na „veľkú noc“ nechávajú pokrstiť.

Kedy sa oslavuje Biela sobota?

Ide o deň medzi Veľkým piatkom a Veľkonočnú nedeľu alebo Božím veľkonočným hodom. dátum sa rovnako ako u ďalších dní veľkonočného týždňa každý rok mení. Na kedy vychádza Biela sobota v nasledujúcich rokoch?

História

Biela veľkonočná sobota bola v Ježišovom príbehu druhým dňom, keď ležal v skalnom hrobe po tom, čo bol ukrižovaný na vrchu hory Golgota a jeho mŕtve telo bolo zložené z kríža.

Ježiš ležal v skalnom hrobe zavinutý v plátne a vchod do hrobu bol zavalený kameňom. Jeho učeníci boli zarmútení a museli sa vyrovnávať s neistotou, ktorá ich po smrti mesiáša zasiahla.

Mnohí kresťania tento posledný deň Svätého týždňa ako deň, keď Ježiš „odpočíval“ od svojho diela, ktorým daroval ľudstvu vykúpenie, lebo keď Ježiš umieral, tak údajne zvolal: „Dokonané je!“.

V noci zo soboty na nedeľu však bolo po príchode k hrobu zistené, že kameň, ktorý zakrýval vchod, bol odvalený a Ježiš Kristus v hrobe neležal. Vstal z mŕtvych.

Svätý oheň

Svätý oheň je zázrak, ktorý sa každý rok odohráva v Chráme Božieho hrobu v Jeruzaleme práve na Bielu sobotu. Je považovaný za najstarší každoročný zázrak v kresťanskom svete, je zdokumentovaný nepretržite od roku 1106. V mnohých pravoslávnych krajinách je obrad Svätého ohňa vysielaný v priamom prenose.

Obrad začína na poludnie, keď jeruzalemský patriarcha prečíta zvláštnu modlitbu. Zhromaždení kresťania potom spievajú „Pane, zmiluj sa“, kým Svätý oheň nezostúpi na lampu s olivovým olejom, ktorú drží patriarcha, keď je sám v hrobovej komore.

Potom patriarcha vyjde von a zapáli sviece, ktoré rozdá veriacim. Oheň vraj tiež samovoľne zapaľuje ďalšie lampy a sviece v okolí kostola. Pútnici tvrdia, že tento oheň počas prvých 33 minút po zapálení nespáli ľudskú kožu.

Zvyky a tradície

Keďže je sobota pred Veľkou nocou dňom smútku, nekonajú sa žiadne omše ani bohoslužby. To odkazuje na pozastavené postavenie Kristových nasledovníkov v čase medzi jeho ukrižovaním a zmŕtvychvstaním.

Dochádza iba k pomazaniu chorých a sviatosti zmierenia (spovede). Zároveň končí pôstne obdobie a vracajú sa zvony, ktoré na Zelený štvrtok symbolicky odleteli do Ríma.

Veľkonočné vigílie alebo Veľká noc

Predtým bývalo ohraničenie jednotlivých dní vnímané trochu inak ako dnes. Aj preto možno hovoriť, že Ježišovo telo ležalo v hrobe po tri dni, pretože bol pochovaný v piatok, potom tam bol v sobotu a zo soboty na nedeľu vstal z mŕtvych. Časť nedele ale v hrobe ešte ležal – počíta sa teda piatok, sobota aj nedeľa.

Zmŕtvychvstanie sa tak podľa náboženských historických prameňov odohralo v noci zo soboty na nedeľu a odtiaľ vznikol aj názov Veľká noc – Veľká noc alebo vigília.

Posvätený oheň a veľkonočný paškál

K oslavám Zmŕtvychvstania Pána dochádzalo po západe slnka na Bielu sobotu. Pred kostolmi sa zapaľovali ohne, ktoré sa svätili, potom sa z nich zapaľovali veľkonočné sviece. Tieto vysoké sviece, ktorým sa hovorí paškál, sú symbolom Ježiša ako svetla sveta.

Veriaci si po nočnej bohoslužbe zapaľovali od posväteného ohňa polienka, ktoré si odnášali domov do kachlí a pecí. Popol z posväteného ohňa sa potom sypal na pole, aby bola dobrá úroda.

Veľkonočné vajíčka a korbáče

S týmto dňom ale súvisí tiež mnoho ľudových tradícií. Ráno bolo zvykom, že sa dievčatá chodili ešte pred prvými rannými slnečnými lúčmi opláchnuť vodou z potoka, aby im nenaskákali pehy.

Tiež sa vymetali domy novými metlami a niekde sa aj bielilo, aby bolo všade čisto a čistota sa domu držala po celý rok. Niektorí hospodári triasli ovocnými stromami v sadoch, čo malo priniesť dobrú úrodu.

V neposlednom rade si chlapci plietli z vŕbového prútia korbáče a dievčatá maľovali veľkonočné vajíčka. typickou farbou bola v minulosti predovšetkým červená, ktorá symbolizovala krv Ježiša Krista.

Tradičné pokrmy

Sobota je posledným dňom pôstu, presnejšie povedané ako zapadlo slnko, ešte platil pôst. Na obed jedli polievky z jarných byliniek, na večeru už sa ale podávala veľkonočná plnka, ktorá obsahovala mäso.

Okrem toho ide o deň, ktorý je v kuchyni v znamení veľkých príprav na Boží hod veľkonočný. Čo to znamená? Piekli sa mazance a baránkovia.

Biela sobota vo svete

Niektoré európske aj mimoeurópske krajiny majú svoje vlastné zaujímavé zvyky a tradície, ktoré v tento deň praktizujú. Poďme si niektoré z nich predstaviť.

Poľsko

Poliaci v tento deň prinášajú do kostola košíky s potravinami, ktoré budú na sviatočnom stole na Veľkonočnú nedeľu. Väčšina potravín, napríklad vajcia, chlieb, údené mäso či soľ, majú určitý symbolický význam. Poľskí kňazi tieto košíky žehnajú.

Mexiko

S nevšednou tradíciou sa v tento deň stretneme v Mexiku. Je spojená s Judášom. Mexičania v predošlých dňoch vyrábajú figuríny Judáša z papiera a ďalších materiálov. Tieto postavičky následne v sobotu večer pália.

Inou možnosťou je, že do nich pri výrobe dajú „malé výbušné zariadenie“, ktoré potom odpaľujú. Zaujímavosťou je, že ide síce o podobizeň Judáša, ale tváre niektorých z nich pripomínajú filipínskych politikov a ďalšie osoby z verejného života.

Macedónsko

V Macedónsku je v sobotu zvykom chodiť na cintorín. Ľudia prinášajú svojim blízkym veľkonočné vajíčka, ktoré nechávajú na hroboch.