Všetko o veľkonočnom šibaní korbáčom. Kde sa táto tradícia plná zábavy a symboliky vzala?

Veľkonočný výprask je jedným zo symbolov sviatkov jari.

Zatiaľ čo v Čechách sa obvykle označuje slovom pomlázka.

Na Slovensku je šibanie mladých dievčat a žien vŕbovými prútikmi známe ako šibačka.

Poďte s nami bližšie spoznať jej históriu aj význam.

Čo je šibačka?

Okrem oblievačky sa na Slovensku počas Veľkonočného pondelka dodržiava aj tradícia, počas ktorej chodia chlapci dom od domu „šibať korbáčom“. Na oplátku chlapci od vyšibaných dievčat dostávajú veľkonočné vajíčka, sladkosti, drobné peniaze alebo aj panáka domácej pálenky.

Ako vyzerá veľkonočný korbáč?

Tradičná pomlázka alebo korbáč sa pletie z mladých vŕbových prútikov. Tie sa najčastejšie zbierajú tesne pred Veľkou nocou, aby boli čerstvé a pri pletení sa nelámali. Pred samotným pletením sa často ešte namočia do vody, aby boli ešte ohybnejšie.

Klasický korbáč sa pletie z ôsmich prútikov, ale existujú aj zložitejšie verzie, ktoré môžu byť spletené z dvanástich či šestnástich prútikov. Čím viac prútikov, tým je korbáč pevnejší a prepracovanejší.

Podľa tradície by po vyšibaní každé dievča malo chlapcovi na korbáč priviazať farebnú stužku ako poďakovanie. Čím viac stúh na korbáči má, tým úspešnejší pri šibačke chlapec bol.

Podobne ako s farbami veľkonočných vajíčok aj s farbami stužiek je spojená určitá symbolika, napríklad červená znamená lásku a náklonnosť, žltá naopak odmietnutie.

História a význam

Korene šibania vŕbovými prútikmi sú spájané s pohanskými jarnými rituálmi, ktoré oslavovali prebúdzanie prírody a obnovu života po dlhej zime.

Korbáč by mal byť vyrobený z čerstvých vŕbových vetvičiek, ktoré boli považované za magické a údajne mali prenášať svoju životnú silu a vitalitu na pomladenú osobu. Dotyk prútikov tak dievčatám zaistí zdravie, sviežosť, krásu a plodnosť po celý nadchádzajúci rok.

S príchodom kresťanstva sa tento zvyk prepojil s veľkonočnými sviatkami a stal sa súčasťou oslavy Kristovho zmŕtvychvstania.

Regionálne rozdiely

Šibačka má mnoho regionálnych variantov, neprebieha vždy a všade rovnako. Všeobecne je častejšia na západnom Slovensku, kde sa často odohráva samostatne, teda bez predchádzajúceho polievania vodou.

Na strednom Slovensku sa kombinuje šibačka s oblievačkou, na východe krajiny je tradičné hlavne polievanie vodou, niekde sa dokonca dievčatá hádžu do potokov či rybníkov.

Šibanie korbáčom v minulosti a dnes

Aj keď šibačka zostáva dôležitou súčasťou slovenskej Veľkej noci, jej podoba sa v posledných rokoch mení. V niektorých oblastiach pomaly mizne, najmä v mestách, kde už nie je bežné, aby chlapci s korbáčmi obchádzali dom od domu.

V niektorých rodinách sa šibanie vykonáva len symbolicky alebo sa nahrádza miernejšou formou, napríklad jemným „poklepaním“ korbáčom. Na druhú stranu napríklad v ľudových skanzenoch sa v čase Veľkej noci často organizujú rozmanité folklórne slávnosti, ktoré ukazujú tradičné veľkonočné zvyky a kde šibačka nemôže chýbať.

Šibačka v iných krajinách

V Českej republike je ekvivalentom pomlázka, keď chlapci šľahajú dievčatá pomocou vŕbových prútikov spletených do hodovačky. Rovnako ako na Slovensku za to dostávajú rozmanitú odmenu v podobe vajíčok, občerstvenia či pálenky.

V minulosti bolo šibanie korbáčom súčasťou veľkonočných zvykov aj v niektorých ďalších krajinách Európy. Zatiaľ čo dnes je v Poľsku živá najmä tradícia zvaná Śmigus-Dyngus, ktorá je obdobou slovenskej oblievačky, predtým v niektorých regiónoch existovalo aj šľahanie prútikmi. Podobne to bolo aj v niektorých vidieckych oblastiach Slovinska.