Záhadný Veľkonočný ostrov: Zaujímavosti, legendy a fakty

Veľkonočný ostrov je preslávený mnohými legendami. 

Viete, kde sa nachádza a aká bola jeho história?

A aký majú význam mohutné sochy?

Pozrite sa, čím tento ostrov uprostred ničoho oplýva a prečo ho s Veľkou nocou spájame.

Informácie a zaujímavosti o Veľkonočnom ostrove

Veľkonočný ostrov, v pôvodnom jazyku nazývanom Rapa Nui, v preklade Veľká krajina, je ostrovom na východe Polynézie. Nachádza sa južne od Tichého oceánu a je spravovaný Čile.

Tento ostrov je síce osídlený, na 163 m² sa nachádza celkom 6148 obyvateľov, ale patrí k druhému najodľahlejšiemu ostrovu, ktorý je obývaný. Najbližším susedom je ostrov Pitcaim, ktorý je vzdialený 2075 km.

Tvarom pripomína trojuholník, na dĺžku má iba 24 km a najvyšším vrcholom je sopka  Maunga Terevaka s nadmorskou výškou 507 m. n. m. Zaujímavé je, že na celom ostrove nenájdete ani jeden vodný tok, sú tu len tri kráterové jazerá.

Tvar trojuholníka je prisudzovaný vulkanickej aktivite, ktorá tu v minulosti bola. Teraz sa na ostrove nachádzajú tri sopky s viacerými sopečnými kužeľmi, ktoré sú neaktívne. 

V plenéri ostrova je k dispozícii mnoho jaskýň, ktoré boli vytvorené sopečnými lávovými tokmi.

V jeho blízkosti sú aj ďalšie ostrovy, ktoré však nie sú osídlené. 

Čo sa týka klimatického pásma, spadá do subtropického. Výrazné teplotné výkyvy tu nenájdeme. Najchladnejšie je v lete, najteplejšie naopak v zime. Priemerné ročné teploty sa pohybujú okolo 23 °C. Najviac tu prší od apríla do mája.

Legendy a záhady Veľkonočného ostrova

Žiadny z ostrovov na zemi nie je preslávený toľkými legendami ako práve Veľkonočný ostrov. Jednou z ústnych legiend je rozprávanie o prvých osadníkoch, ktorí pristáli na pláži Anakena. Na čele s Hotu Matu’ou bolo privezených 300 alebo 400 osadníkov na dvoch kanoe.

Títo obyvatelia potom pomenovali ostrov ako Rapa Nui (Veľká krajina) a hovorili mu aj Te Pito o Te Henua (Pupok sveta). Obyvatelia tiež mali byť údajne rozdelení do desiatich klanov a 16 osád.

Misionári v roku 1860 zaznamenali triedenie obyvateľstva, na čele ktorého bol ariki, náčelník, ktorý mal na ostrove úplnú moc. Každý klan mal svojho kňaza zvaného inetao, bojovníkov matatoa a služobníkov a poľnohospodárov zvaných mata kio.

Tajomné sochy na Veľkonočnom ostrove

Tajomné sochy zvané moai majú údajne význam v strážení ostrova alebo boli postavené za účelom uctievania predkov či mali spodobňovať vtedajších vodcov, kráľa alebo bohov. V posledných rokoch však vedci lúštia túto hádanku sôch z kameňa a sopečného popola s vizážou ľudí, a myslia si, že by mohli ukazovať na skryté sladkovodné zdroje.

Podľa legendy však vychádza najavo, že miestni obyvatelia boli rituálni, mali svoje ceremoniálne centrum (Ahu) a veľkú časť svojho času venovali obradom. Plošiny Ahu patria k významným pamiatkam Veľkonočného ostrova, ktoré sú tiež svojim spôsobom záhadné.

Každú z celkom tristo plošín vlastnil jeden klan na obradné, náboženské a pohrebné účely. Na 125 plošinách mali byť umiestnené sochy moai. Bolo ich vztýčených asi 300, niektoré sú 3,5 metrov vysoké, iné sú aj 12 metrov vysoké a vážia až 90 ton.

Ekologická kríza a kanibalizmus na Rapa Nui

Rituálny život a stavanie sôch dospelo až ekologickej kríze. V roku 1600 došlo údajne k úplnému zničeniu lesov ostrova obyvateľmi. Úrodná pôda sa v tomto dôsledku začala zosúvať a objavila sa početná erózia.

Tiež už nebolo z čoho stavať kanoe, aby sa ľudia mohli vydať na otvorené more pre lov. Taktiež nebolo na čom variť. Navyše sa nedarilo udržať vodu v studničkách a potokoch. Žilo sa v jaskyniach a kamenných chatrčiach, potom prišiel krutý hladomor. Obyvatelia sa medzi sebou začali jesť.

Ako následok za konanie predkov sa potom sochy ničili. V roku 1722 sa z katastrofy ostrov pomaly zotavoval. Potom sa ale s príchodom belochov na ostrov zavliekli kiahne. Niektorí belosi sa potom stali otrokármi domorodcov pre prácu v peruánskych baniach.

Dnes je na ostrove prítomná iba trávnatá pláň a nežijú tu už žiadne pozemné vtáky. 

Objavenie Veľkonočného ostrova

 Prvým človekom, ktorý ostrov na prelome 16. a 17. storočia zazrel, bol moreplavec Álvaro de Mendaña de Neira alebo bukanier Edward Davis. 

Prvým z Európanov, kto na ostrov vkročil, bol holandský admirál Jacob Roggeveen, ktorý ho náhodne objavil na Veľkonočnú nedeľu 5. apríla 1722, odtiaľ je známy názov Veľkonočný ostrov. V tom čase tu žilo niečo medzi 2000 a 3000 obyvateľmi. 

V roku 1770 do Rapa Nui priplávala španielska expedícia na čele s kapitánom Felipe González Ahedo a bola vyhlásená zvrchovanosť kráľa Karola III. Ďalším, kto preskúmal končiny Veľkonočného ostrova bol britský moreplavec James Cook spolu s prírodovedcom Georgom Forsterom, ktorý priviezol prvé vedecky podložené informácie o ostrove. 

Francúzsky moreplavec Jean-François de La Pérouse objavil v roku 1786 obyvateľstvo zničené ekologickou katastrofou. V roku 1805 bolo americkou loďou na lov tuleňov, Nancy, z ostrova unesených 10 mužov a 12 žien pre pomocnú prácu na lodi.

V roku 1888 bola čílskym kapitánom Policarpo Toro vyhlásená nad ostrovom zvrchovanosť Čile.

Rapa Nui sa teda stal čilskou kolóniou a bol prenajatý britskej spoločnosti pre chov oviec, čo trvalo až do roku 1953. V roku 1935 bol Veľkonočný ostrov vyhlásený Čile ako národný park.

Až v 60. rokoch 20. storočia sa stali obyvatelia právoplatnými občanmi Čile. Od roku 1967 sa dá na ostrov dostať z Čile leteckým spojením. Teraz je Rapa Nui zapísaný do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

V nasledujúcom videu môžete vidieť ďalšie zaujímavé zábery Veľkonočného ostrova:

Veľkonočný ostrov je naozaj pútavým miestom na návštevu. 

Ide síce o taký dlhší výlet, ale rozhodne to stojí za inšpiráciu.

A kam vyrazíte na Veľkú noc vy? Pozrite sa na tipy na veľkonočné výlety.

Tiež nezabudnite na tradície a navštívte najznámejšie veľkonočné trhy u nás na Slovensku.

Stojí to tiež za to!